Trstinový cukor

Trend purifikácii potravín a zbavovanie jej všetkých zvyškových látok pokračoval  s prestávkami v časoch vojny - až do sedemdesiatych rokov. Iba ojedinelé hlasy lekárov, dietológov a liečiteľov upozorňovali na nesmierne cenné nutričné látky, o ktoré čistením potravín prichádzame - vlákninu, minerály, vitamíny a enzýmy. Sedemdesiate roky znamenali  najprv v Spojených štátoch a neskôr aj v Európe začiatok návratu k prírodnej strave. Tento trend do dnešnej doby neochabol naopak, počet obchodov so zdravou výživou v západných krajinách rastie a zdravým potravinám je vyhradená čím ďalej tým väčšia plocha i v bežných obchodoch.

Tajomstvo prírodného trstinového cukru spočíva vo vyššom obsahu zostatkovej melasy. Tá obsahuje cenné minerály, ktoré sa inak pri výrobe cukru strácajú. Podľa obsahu melasy rozlišujeme rôzne druhy prírodného trstinového cukru - od svetlého takmer bieleho cukru po takmer čierny melasový cukor. V Českej republike sa pestuje cukrová repa a prakticky všetok predávaný cukor je repného pôvodu. V obchodoch zdravej výživy je k dostaniu aj prírodný repný cukor. Ten však neobsahuje žiadnu trstinovú melasu a má inú chuť i vôňu ako prírodný trstinový cukor. Nemal by sa s ním preto zamieňať.

Ostrov Maurícius je obdarený ideálnymi podmienkami pre pestovanie cukrovej trstiny. Vulkanický pôvod ostrova zaisťuje úrodnú pôdu bohatú na minerálne látky. Klimatické podmienky sú ako stvorené pre cukrovú trstinu. Obdobie od januára do marca je veľmi horúce a vlhké. V tejto dobe mladé rastlinky rýchlo rastú a silnejú a koncom marca dorastajú do výšky piatich metrov. V máji a júni transformujú žeravé slnečné lúče škrob v rastlinách na cukor. Šťastný nápad pestovať cukrovú trstinu na Mauríciu dostal holandský guvernér Adrian Van der Stel v roku 1639. Od tej doby sa trstina pestuje na ostrove nepretržite takmer 350 rokov. V súčasnosti sa tento ostrovček v Indickom oceáne radí medzi desať najväčších vývozcov cukru na svete. Medzi tradičných odberateľov patria krajiny Európy a Severnej Ameriky, s mauricijským cukrom sa však môžeme stretnúť po celom svete. Medzi hlavných odberateľov prírodných trstinových cukrov patria štáty Európskej únie, USA, Kanada, Švajčiarsko, Izrael, Austrália a ďalšie krajiny.

Zber trstiny a výroba cukru na Mauríciu prebieha spôsobom, ktorý je šetrný k životnému prostrediu. Cukrová trstina je vysoká rastlina podobná bambusu. Zrelá trstina sa pokosí a ihneď dopraví do spracovateľského závodu. Tam sa rozdrví a získa sa sladká trstinová šťava. Zo vzniknutej suchej drti, tzv. bagasse, sa vyrába ekologické palivo, ktoré sa používa ako zdroj energie pri výrobe cukru. Potom, čo sa filtráciou a usadením odstránia z trstinovej šťavy mechanické nečistoty, sa šťava zahustí šetrným odparením. Zo vzniknutého hustého sirupu sa trojnásobnou kryštalizáciou získava cukor. Pri prvej kryštalizácii sa oddeľuje svetlý cukor, pri druhej tmavší a pri tretej najtmavší cukor, ktorý je najbohatší na melasu. Prírodné cukry sú vyrábané pre priamu spotrebu, a preto je ich výrobe venovaná veľká pozornosť. Akúkoľvek odchýlku od kvality by totiž zákazník ihneď spoznal. Celý výrobný postup je detailne rozpracovaný v podnikových manuáloch, ktoré obsahujú presné požiadavky na dodržiavanie a kontrolu hygieny výroby a kvality výrobku. Aj preto sa výroba prírodného trstinového cukru môže pochváliť certifikátom ISO 9000, ktorý zákazníkom garantuje štandardnú kvalitu.

V súčasnosti ponúkame šesť typov prírodného trstinového cukru. Štyri z nich - surový, Demerara, muscovado a melasový - pochádzajú z ostrova Mauritius. Piaty - Natural - bol vyrobený v Kolumbii a pochádza z kontrolovaného ekologického poľnohospodárstva. Posledné - Rapadura - je vlastne sušená trstinová šťava, ktorá sa získava šetrným odparením trstinovej šťavy bez odstránenia melasy, a pochádza z Brazílie.